Askéta?
29.5.
Dnes mi poslala priateľka mail, v ktorom ma označila za askétu v tom zmysle, že pre Viki môže
byť ťažké prispôsobiť sa môjmu asketizmu... Hm. Nuž,
poživačník som ja akého hneď tak pod slnkom nenájdete! Po čom
mi srdce zapiští, to mu dám, pokiaľ je to čolen trochu v mojich
silách. I alkohol pijem, a keď nie do opita, tak len preto, že
ťažké po-opice mávam, a keď si chcem život naozaj vychutnať,
tak môžem len do polopita... i mäso kedy-tedy zjem, ale ťažkým
mi je a do zubov lezie a po chvíli mám iba hrču pilín s neho v
puse, lebo potravu dlho rád dlho žujem, aby som čo najviac chute
z nej užil, lebo ak obilnimu dlho žujete, je čoraz sladšia a
lahodnejšia, aj koreniny som skoro prestal používať, lebo sa mi
skvelejšou vidí prirodzená chuť zeleniny, netreba ju zastierať
korením... A keď príde chuť na picu, sadnem do auta –
ja-asketik- a hybaj do dobrej picerie, i decko lahodného vínka k
tomu...
A môj asketický odev pozostáva zo širokánskych nohavíc i košele. Aby sa pod ním telo úplne voľne
a slobodne cítilo. A keď navliekam európsky odev aby som na ulici
bielou vranou nebol, to je odo mňa ozajstná askéza! A tak ľutujem
všetky tie rifľové ženy čo svoju joni a prsia do úzkeho a
tesného sputnávajú, kde vzduch nevanie a živa slobodne neprúdi-
no, ak im telo dostatočne (častým láskyplným nežným dotykom –
muži!) zjemnie, prídu opäť do voľných sukien a podprsenky v
pocite bezpečia na klinec zavesia, a nebudú si telo do plastov a
úzkostí haliť.
Aj dotykov si doprajem dľa chuti a možnosti, (možno skôr možnosti:-)) A alkohol k milovaniu nemusím,
bo mi bujarosťou a ohňom zastiera jemnosť a cit, tak ak mám
voliť, tak víno na neskôr...
Aj spevu a hry na píšťaľu si doprajem, aj 2x denne, bez toho hádam ani neľahnem. A užívam si i
iných hlasov, dnes som v rádiu chytil mongolských alikvótnych
spevákov! Až sa mi srdce radosťou rozbúchalo a nejaká veľmi
stará spomienka na moje mongolské časy sa z hĺbky ozvala.
A hotelový záchod, kde voňavé vánky nedujú a pes ma nepríde potešiť a výhľad do protiľahlej
kachličkovej steny, miesto do lesa a na hory v diaľke, a
sprchovací kút 60x60, miesto lúky a hviezd – tomu ja hovorím
askéza.
Alebo: prechodím sa ja z hrčou peňazí po veľkošope, že reku si za ne niečo kúpim, radosť si
urobím -veď na to sú- ale z tých čačiek čo tam vidím nič mi
netreba, len sa o to zas starať budem musieť... a tak aj odchádzam
s jedným tvarohovým koláčikom von. Veď doma všetko mám čo mi
treba. A ak nie, nuž kúpim. Ale skoro všetky veci z rozmaru mám a
poživačnosti, máločo z nutnosti.
Bosé nohy v tráve – nie o šetrení topánok je to – tých mám toľko, že keby som už žiadne
nekúpil, 10 rokov vpohode vydržím- ale o poživačnosti cítiť
živú zem pod nohami. A tak je to i s dnešným kosením: chrbát
už i „dosť!“ kričal, ale až tma ma od kosy zahnala, nemohol
som sa od tej roboty zo samej poživačnosti odlepiť. A zajtra hádam
i trochu skučať budem, ale kosu znova ulapím. A vyžil by som ja i
bez kosy. Ale užívam si ju dosýta. Ak chrbát dovolí :-).
A v malom domčeku bývať na veľkom pozemku – to je prepych nad prepych! Mini údržba, mini náklady,
mini starostlivosť, žiaden dlh, veľa, veľa voľnosti! A obývačka
moja má jeden hektár. Tak každé ráno vstávam s otázkou: Ako
prežijem tento deň, aby ešte krajším bol ako včerajšok?
A niekedy človek i niečo musí, pravda je, ale tu omnoho menej ako v matrixe...
A k meditácii sadám nie kôli tomu aby som telo trápil, alebo aby som bol svätejší – to už vari
ani nejde, veď som Ježišov brat, syn boží, a On-Boh vo mne býva,
na svoj obraz ma stvoril, ako i vás, je prvým z otcov mojich, a
tak vo mne býva ako býva buk v bukvici, i v novom zákone o tom
píšu, i vo všetkých védach a súrtach, ale aby som si toho mohol
poživačne užiť a sa tým naplniť, lebo to je to najjemnejšie a
najsladšie- tak myseľ tichá a veľmi jemná zostať musí. A
neviem eštze udržať tú nádhernú jemnosť a vedomie v bežnom
živote vždy, i keď často ma to ako vlna zaplaví... A neviem čo
ešte by mohlo sladšie a jemnejšie a poživačnejšie byť, vtedy
cítiť Život od piat až do končekov vlasov.
A tak: keď mi niekto povie že som staré tantrické prasa (ako symbol poživačnosti), tak mi neostáva,
len so smiechom prikývnuť. Kroch-kroch-kroch!
oooo
Tak napíšte, milí, ako vec tú vy vidíte? Kto z vás by bez váhania za svojou
láskou šiel do hlino-slamenej chalúpky bez splachovaciceho záchoda,
ústredného kúrenia, na dlážku zo slamy, do postieľky z kožušín
, tam kde vysávať nie je čím ani čo, a niet tam stoličiek ani
stola, len mäkká zem voňavou slamou prikrytá? A kde vám semtam
myš nad hlavou zašuchoce, pes vnoci štekne, a ráno vás koza k
dojeniu zavolá? Môj priateľ povedal, že si v maringotke sprchu a
wc zriadil, lebo na čúranie do trávy žiadnu ženu nenachytá...
je to i s vami tak?
okračovanie v niektorom ´dalšom dni
