Rozhodol som sa dať nazrieť do hrnca môjho komu sa zachce,lebo mnohí sa pýtajú:ako žiješ? Nuž,šťastne, v slamenom domčeku, niekedy i po svete šírom
cestujúc...jednoducho. Pekne. Ako strom, či kamzík v Tatrách.
Sem-tam ma i vlk preženie, i vietor zabúri,ale to život len živším
robí. A než knižky písať čo a ako sa vo svete má,radšej
všedný deň zobrazím,tak ako z rána nariastol,bo to život
najpravejší, i kedˇ tebe zas len za sklom...Ale nie preto píšem,
že niekto tak žiť má, ale že tak v šťastí mne dá sa. A možno
i tebe k úžitku o niečom napíšem. Všetko písané je len o mme,
nie o inom, a nie o Pravdách hovorím, ale len o svojich pocitoch.
6.12
Po noci preplánovanej, miesto prespatej, budím sa vo svojom domčeku zo slamy a hliny, na slamníku v kožušinách-čo v nich spím i prikrývam sa nimi,do dňového
vedomia vkĺzam. Pred oknom ,z vonku, čo temer až po zem je, leží
Biela Guľa, moja psia spolupútnička na ceste životom-lačno sa
mňa pozerá. Nečudo,o hodinu poludnie... Vraciam vedomie k boľavému
spuchnutému lícu, či sa už zub umúdril. Včera som ho o to
požiadal,i masáž a zázvor som k žiadosti priložil... Lepšie.
Hrča menšia. 10 minút vydychujem vedome zápal von. Potom
nadychovanie živy (to prastarý slovanský výraz pre dnešný
latinský“energia“-A či vieš, že to je po latinsky En-Ergos=
to čo bolo prv?-sanskrt prebral v tvare Dživa-Diva-Deva- a u nás
sa deva povie tej,čo Bohu patrí,lebo muža-pre ňu vtelenho boha-
ešte nepozná...), rozprestieranie do tela,a keď už ono bublinkuje
a...........
z času na čas doplňované pokračovanie i s foto na: www.vladoblas.estranky.cz :-)