Myslím, že táto rozprávočka bola svojho času najskutočnejšou skkutočnosťou
Obraz: široká mocná rieka, na pravom brehu štrková, riedka step, rozlievajúca sa stovky lilometrov do diali. Územie často zaplavované a bičované
studeným silným severovýchodným vetrom. Na vyvýšenom ľavom
brehu 3-4km široký pás medzi riekou a strmým
a vysokým kamenným horským masívom, ktorý ako starostlivá
kvočka chránil ten pás zeme až k brehu rieky pred vetrami, suchom
i prílišným dažďom. Malebné stavania z driev, čo priniesla
rieka, prútia vŕb a briez, so strechami z (pravdepodobne)jačmennej
slamy, zapustené odpoly do zeme,vymazané žltým ílom, tiahnúce
sa pozdĺž rieky, akoby ich nejaký obor vzal do hrste a širokým
rozmachom vysial do kraja.
Pri každom domčeku políčko plné rozmanitých,väčšinou mne neznámich zelenín, zo známich tam bola kvaka, cibuľa, cesnak, mrkva- ale iná, ako poznáme dnes,silná
a s veľkým kónusom, kapusta so silne zvlnenými listami, niečo
ako ružičkový kel, ale fialové, viac druhov, tvarov a farieb
repy, od čiernej cez žltú a červenú, až po bielu, pri každom
dome v prevahe iná. Pochopil som: to je Ich hlavné jedlo. A všetko
je to „ohradené“ jedlými druhmi kríkov, ako rôzne druhy
ríbezlí, malých a už na pohľad sladkých egrešov, nad kolená
vysokých kríkov s četvenohnedou kôrou, tmavozeleným lístím,
čiernymi plodmi,veľkými ako čučoriedka, ba i žltobiele maliny,
a nízke tuhé a rozložite stromky, pripomínajúce plodom morušu...
a semtam riedky brezový porast, stromky tuhé, husté a pokrútené,
a všetko to vyrastalo z čistého riečneho štrku,
takého, ako vidíte v predajniach stavív....
Otázka: Ako môžu rásť tie rastliny v takej chudobnej zemi a byť takmimoriadne krásne, žírne a zdravé?
Obraz: žena i muž prichádzajú k miestu, kde bude záhrada, kľaknú si a posadia sa na päty, muž má ženu po pravom boku a v jeho dlani
spočíva ženina ľavá.Ich voľné ruky spočívajú na zemi. Tak
sú s ňou v jednom kruhu. Oznamujú -mysľou, potichu, nemá to
slová, ale pocit, ktorý „až svieti,“- zemi, že si ju vybrali
ako svoju záhradu. Nie je to prosba, je to uplatnenie nároku, ale v
láske a vďake. Povyšujú ten kúsok zeme a dávajú jej možnosť
podieľať sa na ich živote a výžive. Potom obaja začínajú
„sadiť“, prstom urobia do štrku jamku hlbokú do pol prsta,
položia semiačko, - každé zvlášť!, zahrnú ho až vznikne malá
vyvýšeninka, potom priložia na ňu obe ruky, z ktorých
vyžaruje“pokoj, silaa požehnanie“,neviem to inak popísať.
Pozvú malé bytosti
(dnes majú aj meno- mikróby, vtedy meno nemali, ale mali obraz v
mysli) aby sa ujali svojej
práce. Žiadna prosba,
len láskyplný oznam, že nadišla tá správna chvíľa k využitiu
tej úžasnej možnosti podieľať sa na Stvorení Krásneho...a to
pri každom semiačku v každej jamke zvlášť! A o nejaký čas
sa štrk okolo semiačok začal zahrievať – teplota v mieste sadby
bola aj o 10 st.teplejšia ako inde....žiadna mystika, ale
mikrobiálna činnosť.Mikróby rozkladali chemicky drobné prachové
zrnká, ba dokázali rozkladať i kremenný piesok, z toho žili,
neskôr ich odumreté telá slúžili ako potrava inému druhu, a
potom:! Tretí druh mikróbov závisel od druhu semiačka-
špecialista, ktorý bol na obale semienok a aktivoval sa výlučkami
toho predchádzajúceho!, ten rozkladal vzniknutú bio-masu presne
podľa potrieb semiačka, neskôr klíčka a rastlinky....a tá
hustota malých bytostí bola tak veľká, že svojimi telami
dokázali ohriať semiačko i pôdu okolo... a ešte:každý druh
semiačok dostal info o tom, čo od neho hospodár chce – chuť,
vôňu, farbu, tvar,konzistenciu...a to pomocou jasnej, silnej a
presnej spomienky a predstavy.
Otázka – a čo jačmeň? Aj ten sadili po semiačku?
Obraz: na každom rohu políčka 3Ox40 ženských krokov stáli ľudia- hospodár a sused,a krížom k nim ich ženy, mysľou
pozývali malé bytosti do tohto priestoru, dlane otočené smerom k
zemi, vychádzalo z nich niečo medzi teplom a svetlom, alebo ak
chcete:svetlo, ktoré sa dalo skôr cítiť ako vidieť.
A potom hospodár so ženou siali z plachietky priviazanej okolo bedier. Jačmeň sa trhal v zrelposti rukami aj s korienkom, šlo to
veľmi ľahko, veď rástol v štrku...
Otázka:prečo nesadili tak aj zeleninu?
Jačmeň je tráva a je v strave menej podstatná ako zelenina- nositeľ energií a informácií. V strave bol doplnkový a najviac sa
hospotrebovalo na výrobu nápoja. Dôležitá bola slama na pokryv
domov a rôzne výrobky-od topánok a odevov do nepohody až po
košíky a ozdoby. Podrážky sa robili z brezovej kôry a mali
vlastnosti i trvanlivosť kožených.
Otázka: a čo zvieratá- nikde v obraze som ich nevidel
Obraz: tesne pod úpätím hôr a na ich strmých svahoch sa pásli horské kozy, ktoré si nedovolili prísť príliš blízko k
poliam, „lebo to nebol priestor určený pre ne“, zato sa nadšene
a s radosťou zhŕkli okolo koholoľvek, kto sa objavil v ich
priestore... deti tam pobývali do určitého veku bveľmi často.
Niekedy pili mlieko mriamo z vemienok dojčiacich kôz. Tie takmer
nikdy neodmietli pohostiť ľudskú bytost. Potom tam boli omnoho
plachejšie zvieratká pripomínajúce jeleňa veľkého ako väčšia
srna...možno nejaký druh soba. Tie sa niekedy deťom dali pohladiť,
ale nedávali im mlieko. A deti hoani nepýtali. Ďalej tam bývali
vlci a líšky, s ľuďmi žili v priateľstve ale nie príliš
blízko, mláďatá sa často hrávali s deťmi, ale vždy mimo
priestoru človeka. Psa som tam nevidel, mačkovité tam zastupoval
malý druh rysa, plachý,takmer neviditeľný. Ale uzrel som, ako sa
ľudské deti hrajú s deťmi z rysej rodiny, rysia matka ležala
obďaleč a strážila pokoj všetkých hrajúcich sa mláďat. Keď
prišiel čas, deti sa rozlúčili s malými rysčatami a pobrali sa
domov... rysia rodina stála a pozerala za nimi, ale nenassledovali
ich. Bol v tom mier a jasné a presné pravidlo....
zajtra si posopmínam-ak ja a boh dáme- na obraz zo života ľudských bytostí na úrodnej horskej stráni , tak, ako som to videl a cítil
v minulom regrese.