Kamenný prach

Vše o půdě
Uživatelský avatar
Romana SM
Příspěvky: 286
Registrován: 10 bře 2010 21:44

Re: Kamenný prach

Příspěvek od Romana SM »

Máme nedaleko čedičový lom, využití té kamenné moučky, jakožto jejich odpadu při činnosti, která stejně probíhá by celkem eko-logická byla? Co bych doplnila do půdy z čedičové moučky (nebo jak to nazvat :-) )?


jarda bon jovi
Příspěvky: 1744
Registrován: 21 dub 2011 08:02

Re: Kamenný prach

Příspěvek od jarda bon jovi »

No vidíš, co sám neznáš, tak musí být špatný, ty jeden veselý realisto. Rozbory dělá každej superekojouda.....


Máš skvělý dar lidi znechutit... gratuluji.


Uživatelský avatar
QNX
Příspěvky: 2689
Registrován: 24 říj 2010 23:07

Re: Kamenný prach

Příspěvek od QNX »

JBJ: nikde jsem netvrdil, že to co neznám musí být špatné. Třeba ta tvoje tajemná střešní krytina z čediče by mohla být velice kvalitní. Čedič by na střeše vydržel věky, dřeba dlažba z taveného čediče je prvotřídní ........jenom jsem čedič ještě na žádné střeše nezahlédl, tak se ptám jakou střechu to vlastně do půdy po nadrcení přidáváš.


Rozborům půdy se moc joudů nevěnuje. Stojí to peníze a ten draze získaný papír je jim platný leda tak na záchodě :-)


Pokud se mi podařilo někomu znechutit drahou, energeticky náročnou a nesmyslnou dřinu, které nepřinese odpovídající výsledek ........ tak je to jedině dobře. Pokud se mi někoho podařilo donutit k zamyšlení co jeho půda vlastně potřebuje a jak jí to efektivně zajistit, tak je to dobře také :-) Gratulaci přijímám.


Romana SM: pokud máte v podloží stejnou horninu jako se těží v tom nedalekém lomu (což není nepravděpodobné) tak přidáním té samé nadrcené horniny nedosáhneš žádného výsledku........... protože už jí tam máš miliony tun :-) Tu čedičovou moučku bys mnohem lépe využila pro zúrodnění písčitých půd nebo rašeliny........... no a jenom pro představu o množství, které budeš potřebovat, tak na 1ha písčité neúrodné půdy si nadrť asi tak 150 tun čediče .........pak to fungovat bude :-)


Uživatelský avatar
Ján Štefko
Příspěvky: 48
Registrován: 15 lis 2011 18:19

Re: Kamenný prach

Příspěvek od Ján Štefko »

Neviem kde nájdeš komplexnu a vyčerpavajucu informáciu k tomuto, ale dám ti aspon zopár čriepkov do vyskladanie mozaiky.


1. Je rozdiel v akej forme dopravíš do pôdy minerály - stopové prvky. Ideálna forma je koloidná. Ak sa jedná iba o podrvené kamenivo tak to nie je koloid. Možno poznáš hit v alternativnom liečení koloidné striebro. Vyrába sa elektrolýzou kedy sa striebro rozpustí do tak jemných čiastočiek že dokážu prejsť cez medzibunkový priestor, niečo v tom zmysle a liečiť. Je to síce paralera k ludskému telu ale spolu to súvisí. Viac tu: http://www.koloidnemineraly.sk/


Citujem


naša orná pôda je využívaná ba "zneužívaná" tak intenzívne, že bez prihnojovania umelými hnojivami už nie je schopná poskytovať úrodu. Umelé hnojivá dodajú pôde iba pár základných prvkov, ako je dusík, fosfor, draslík, prípadne ďalšie dva-tri. Žiaľ, tým dodávame rastlinám len hmotu a zvyšujeme iba hektárové výnosy! Pokiaľ však ide o výživnú hodnotu (napr. o obsah minerálov), tá je hlboko pod úrovňou akú mala pred dvesto rokmi. Vlastne si musíte priznať, že tieto minerály zmizli z pôdy dávno pred tým, než ste sa vôbec narodili!


Najčastejšie môžete na trhu nájsť minerály v týchto podobách:



  1. metalická, napríklad v minerálnych vodách. Táto je pre váš organizmus veľmi málo využiteľná. Pri ľuďoch po štyridsiatke sa môžeme baviť maximálne o 5% využiteľnosti. A to je veľmi málo.

  2. chelátovaná, napríklad minerály vo forme rôznych tabliet alebo kapsúl. Sú to v podstate chemicky vyrobené prvky. Preto, aby ich telo prijalo, sú „obalené“ aminokyselinou, proteínom alebo enzýmom. Pri tejto forme môžeme hovoriť už o 40% využiteľnosti. S prihliadnutím k množstvu nežiadúcich únčinkov však zďaleka nejde o ideálnu formu minerálov pre vaše telo.

  3. koloidná, je tá najideálnejšia forma minerálov, ktorú dokáže telo spracovať a využiť naneuveriteľných 98 %!


Koloidné minerály sú vlastne jednotlivé molekuly minerálov rozptýlené vo vode. Nie sú to teda žiadne tablety ale tekutina. Rozptýlené častice koloidného roztoku majú záporný elektrický náboj, zatiaľ čo steny tenkého čreva majú kladný náboj. Takže sa vzájomne "priťahujú".
A toto je aj príčinou, prečo majú koloidné minerály až 98 % vstrebateľnosť.

V zásade sa teda prípravky na trhu líšia jednak tým, koľko prvkov (minerálnych, či stopových) obsahujú, v akej forme sú tieto prvky a akým spôsobom daný produkt vznikol.

Keby sme sa držali v rozumnej miere len týchto troch kritérií, iste by sme dali prednosť produktom v koloidnej forme.


Vznik koloidných minerálov


Mikroorganizmy v pôde premenia anorganické častice minerálov do formy využiteľnej rastlinami. Rastliny ich absorbujú koreňovou sústavou a prostredníctvom fotosyntézy ich premenia do organickej koloidnej formy. Koloidné minerály ACTIVE pochádzajú z jedinečného prehistorického náleziska v Utahu, starého približne 120 miliónov rokov. Tajomstvo zázračného náleziska dlho poznali len Indiáni. Na základe ich legiend bolo toto nálezisko objavené v roku 1920. Je malým zázrakom prírody, že rastliny zakonzervované v tomto nálezisku sa uchovali dodnes v organickej (živej) podobe. 


- Je fakt že so slovíčkom koloidné sa pohráva viacero firiem, nieviem či je to reklamný ťah že to vyzerá zaujímavo alebo je to tak jednoznačné. Napriklad jedn afirm an ahnojivo píše že vyrába koloidné hnojivo. Vyrábajú ho z rohoviny, peria - keratínu. Zrejme si povedali že všetky prvky sú v perí v koloidnej forme tak to nazvali koloidné hnojivo. Zrejme majú pravdu. A majú aj pravdu že ich zápach z toho hnojiva čo je z toho peria odpudzuje živočíchy ako vošky. Ale možno tam doplnaju ešte dake stopové prvky už na chemickej báze či akej, neviem ako sa vyrábajú v praxi minerálne komponenty v hnojivách. http://www.agroserver.sk/news/z-odpadoveho-peria-budu-v-secovciach-... Rokosan.  http://www.rokosan.sk/sk/projekty_v_cine.php


2. V predošlom sme sa dočítali že anorganické častice minerálov musia najskôr premeniť mikroorganizmy v pôde aby ich zužitkovali rastliny. Moja domnienka je že to sa dá preskočiť ak hneď pri zapracovaní sa dajú v koloidnej formy. V tom članku teda môže byť chybný predpoklad si myslím, tj. už samotné mikroorganizmy to premenia na koloidnú formu a samotné rastliny to už iba transportujú, vytiahnu z pôdy do svojho tela aby to mohol spapať dáke zvieratko. Ale je to skor iba hračka so slovami lebo niektoré mikroorganizmy sa nachádzajú aj na povrchu korienkov rastlín a tie tiež plnia túto funkciu. Ale samozrejme ak sa do tohto procesu premeny pustia viaceré pôdne mikroorganizmy tak rastlinke sa ponúkne viac živín. Takže ak dodáme do pôdy anorganické minerály vo forme jemného kamenného prachu ešte musia zamakať pôdne mikroorganizmy. Tento proces sa dá urýchliť v komposte - továrne na živiny. V komposte dochádza vplyvom tepla, vlhka, mikrorganizmov, užoviek a kadečím k intenzívnej premene látok do formy prijatelnej pre rastliny. Iste k tomuto dochádza aj v pôde na zahrade ale menej intenzívne pokial pôdny život je narušený častým rýlovaním, odhalenou pôdou, monokultúrami a pod. Takže keby si predsa chcela nasypať tie minerály priamo do pôdy tak tiež tomu pomôže ak tam pridáš hnoj, kde je vela mikroorganizmov resp. živiny pre ich rozvoj v pôde.


3. Chýbajú tvojej pôde minerály, stopové prvky? Zistíš to ak súrastliny oslabené, majú choroby, napadajú ich škodci. Môžeš ich dodať priamo v organickej forme vo forme kompostu. Minerály vyťahujú rastliny koreňmi z hlbokej pôdy a ukladajú ich do svojho tela. Stromy majú korene velmi hlboko, takže lístie je super. Ale zrejme ked tam dodáš toho prachu tak tých minerálov tam dodáš velmi vela, velkú zásobu a rastlinky majú zásobu velkú, ale bez mikroorganizmov to aj tak nepôjde a tie zase potrebujú vhodné podmienky a tie zas vytvoríš dodaním organického materiálu. No napriek tomu ten prach može stáť za to ked sú pôdy fakt chudé na živiny, zdevastované. Ale zrejme aj na bežnej pôde to može zvýšiť výnos. Nemám to odskúšané. Každopádne som ti chcel navrhnúť. Zober ten prach aplikuj ho ako sa rozhodneš, možeš viacerými spôsobmi, sprav niekolko pokusných políčok podl aspôsobu aplikácie a nasať tam rôzne druhy vzoriek zeleniny a na výsledku uvidíš sama. Ešte ma napadlo že keby sipozorovala prírodu okolo lomu a okolo cesty kade odvážajú ten kamen tak možno by sa dalo vyčítať zo stavu vegetácie. Ale to som si nie istý lebo tam určite hrá úlohu viacero vplyvov.


A ešte by som dodal že pôda sa sama snaží harmonizovať, tj ak v pôde chábajú dáke minerály tak tam začnú rásť rastliny ktoré také minerály dokážu vyrobiť, resp. transmutovať z toho čo tam je. Čítal som knihu Biological Transmutations a tam sa písalo tam kde rastú sedmikrásky chýba pôde vápnik, resp. ju robia zásaditou po zhnití rastliny.


 


bobek
Příspěvky: 125
Registrován: 09 bře 2010 09:27

Re: Kamenný prach

Příspěvek od bobek »

Ján Štefko: S "Biological Transmutations" jsi tomu nasadil korunu. Mám strach že sem co nevidět zkopíruješ několik stran textu třeba o studené jaderné fůzi ...


Uživatelský avatar
QNX
Příspěvky: 2689
Registrován: 24 říj 2010 23:07

Re: Kamenný prach

Příspěvek od QNX »

Ján Štefko: V tvém textu je tolik blábolů, že to snad ani nemá cenu komentovat. Některé by měl bez problémů dokázat odhalit i žák základní školy. Jak píše bobek, ta transmutace je vrchlem oněch blábolů. Pane alchymisto, zaspal jste dobu o pár stovek let.


Až bude vaše rostliny trápit nedostatek nutrientů, tak dopručuji vyzkoušet osvědčený postup:


Patláma, patláma, i paprťála, chánua, e chánua, džalala, džalala-a, a paprťála. Žbrluh!


To prý zabere spolehlivě :-)


 


Nebo by bylo fajn se seriozně věnovat těm kamenným moučkám, určitý potenciál v nich nepochybně je. Na to téma bylo napsáno mnoho prací ......... tak třeba se toho někdo ujme, pořádně to prostuduje a pak nám to vysvětlí lépe.


Uživatelský avatar
Tomáš Vaňo
Příspěvky: 20
Registrován: 08 bře 2010 22:51

Re: Kamenný prach

Příspěvek od Tomáš Vaňo »

Pokud je lom někde poblíž a prach je odpad, který se jen tak vyhazuje, nevidím v ničem problém, ale to ať si každý zváží sám. Prach je dobrý v tom, že to je právě ta velikost, kterou ti miniaturní breberky v půdě zbaští a skrze ně se promění v něco, co mohou baštit rostlinky. Jinak se minerály do půdy dostanou pořádně nejdřív tak po další době ledové, až potáhne nějaký ledovec z hor. Bez minerálů nikdy nebudou rostliny tak zdravé, výživné a skladovatelné jako kdysi. Rozhazování kamenného prachu je dlouho známá, dlouhodobě sledovaná a mnohokrát vědecky testovaná záležitost, kdo umíte anglicky, čtěte tady: www.remineralize.org - Těžko někde najdete víc relevantních a podložených informací.


 


Uživatelský avatar
QNX
Příspěvky: 2689
Registrován: 24 říj 2010 23:07

Re: Kamenný prach

Příspěvek od QNX »

Tomáš Vaňo: "Pokud je lom někde poblíž a prach je odpad, který se jen tak vyhazuje, nevidím v ničem problém" No, já tam jeden problém vidím. Pokud žiješ v oblasti, kde půda vznikla zvětráváním čediče a je tam i lom na čedič ......... tak co získáš obohacením milionů tun zvětralého čediče o pár kg nadrceného čediče, který má stejné složení? To je jako vylepšovat písčitou půdu pískem, nebo jílovitou jílem. Pokud někde nadrtíš 150 tun čediče na prach a převezeš ho na 1 ha pozemek, kde je jenom písek ...... jo, to je jiná. Bude to drahé, namáhavé a energeticky nesmírně náročné, ale svůj pozemek si zúrodníš (na úkor okolního světa). Je to permakulturní řešení? Já bych si tím jistý rozhodně nebyl.


Uživatelský avatar
Tomáš Vaňo
Příspěvky: 20
Registrován: 08 bře 2010 22:51

Re: Kamenný prach

Příspěvek od Tomáš Vaňo »

Jak jsem psal, to ať si každý zváží sám - já jsem třeba na desítky let oraném a chemizovaném poli, které je spíš už jenom nejchudší možný jílopísek, takže nedaleký čedičový lom pro mě smysl má. Aspoň trocha toho kopce, který mizí, bude mít nějaký lokální smysl. Kousek odsud těží a na písek drtí drobné kameny z původního mořského dna - zase mají prach jako povinně odsávaný odpad - to všechno se nemusí vyhodit a může oživit kus lidmi zničené půdy vedle... to smysl má.


Uživatelský avatar
QNX
Příspěvky: 2689
Registrován: 24 říj 2010 23:07

Re: Kamenný prach

Příspěvek od QNX »

Tomáš Vaňo: Jistě to může dávat smysl, nemám nic proti. Stejně jako může dávat smysl použití rašeliny, organických odpadů, průmyslových hnojiv, dřevěného uhlí, kostí, mořských řas a tisíců další přídavků do půdy.


Odpovědět