Slamodomy
Bolo už veľa písané o stavbách zo slamy, alev šetky čo sa mi k rukám dostali, riešili dom, nie človeka a to je málo. Lebo i v
novom kabáte chorý chorým zostáva... A že niečo ni v poriadku,
to i sám vidíš na stave sveta tohto i okolia tvojho. A celý deň
v radosti
Moja vďaka za to o čom reč tu bude, poslovi Vanatovi patrí, ktorý posolstvo z ďalekého mongolska doniesol. Opísal ako v jurte v šťastí žijú
a v pokoji – na rozdiel od nás- mongoli.
Nuž teda, ty, čo sa bojíš, že v malom zhynieš, v štvormetrovom kruhu jurty i päťčlenná rodina v šťastí nažíva, nemajúc a
nepotrebujúc iného prístrešku ani na veci svoje, a to v
horúčavách i krutých mrazoch.
Ty, čo si svoj hektár kupuješ, aby si ho priestorom lásky urobil, vedz,, niet kedy, ale ani potreby – dnuká vysedávať, s radosťou
budeš so slnkom vstávať a celý deň v radosti živú krásu
tvoriť a len tma povie ti, kde dvere svojej útulnej izbice
nájdeš... A rozhorí sa piecka a zavonia skvostná vára čo ti
dala Zem. A tak deň po dni v krásnej práci- hre, čo i plnosťou
je, i oddychom, i loppotou niekedy, ale vždy radosťou, schravá
jeseň príde, ale skúsenosť moja- radšej vonka v žití so zemou,
ako celý deň v chyži, čo by aká pekná bola... a zas v podvečer
ako loď do prístavu, do svojho kruhu, kde Živa ešte väčšiu
Živu rodí. A zima? Koľko krát som sa tešil ako za oknom v teple
presedím... málo sa z toho podarilo. Baranica, rukavice, a poďho
na drevo, či mlátiť žito z konca leta, čo sa nestihlo, a keď už
naskrze nič, tak bežky na nohy a do lesa mrknúť ako si divina so
zimou radí...a tak život
sa stáva vonkajším a
o to viac bytosti kruhh dmova precítia.
Prvý môj dom postavil som zo slamy a hliny a tstiny, štvormetrového priemeru, ale ako čas šiel, zistil som, že do tretony domu ani
nevkročím, a tak ďalší postavil som trojmetrový. To mi pre
jedného akurát, ale pre rodinu isto málo.
Ty, kto rád rátaš na metre štvorcové, úplne iné je v kruhu bývať ako v stavbe uhlovej,
to zrovnať počtami nejde, lebo živa v kruhu úplne inak prúdi, A
tam, kde izba 4x4 malá môže byť, kruh štvormetrový – hoci
plochou menší, hojnosťou môže byť... Všetky národy v šťastí
a pokoji s prírodou žijúce okrúhle domy stavajú, veľkosti 3-5
metrov, zriedka väčšie. V tom je veľká múdrosť! Povrch
stien okrúhlej stavby omnoho menší je voči obytnej ploche ako pri
stavbe uhlovej...
A tak šetrný hmotou, prácou, ale hlavne chladením či kúrením,
Ale keď vzrastá priemer kruhu nad 5m, zvyšuje sa nárok hmoty
neúmerne stavby uhlovej, i náročnosť na odbornosť práce veľmi
vzrastá. A tak moja skúsenosť:
do 15m2 kruh, nad – uhol.
I kombinovať dá sa, ovál, elipsa, ale myslím- škoda čisté
komplikovať. Ale možno tebe sa práve také žiada.
Mnohí vravia: kde je spálňa? A kúpeľňa? A kde budeme kadiť? A čo pracovný stôl?
A detská izba? Veď sme traja a akaždý svoju izbu.....
Áno. Ak bývaš v paneláku, alebo v svojom dome ako cudzí s cudzím s vlastnými... Tak nás to naučili. Inak sa
nedá... ale v rodinách kde svornosť vládne – a to isto i v
tvojej tak bude, keď budeš súladne so živým svetom žiť, všetci
isto radi okolopece či stola združia sa, aby zdiaľať mohli čo
najviac pospolu, i rady pospia deti v jednej posteli, hoc i na úzkom,
cítiť i v spaní blízkosť blízkej bytosti. No, a o tebe a tvojej
milej- to vieš sám. A v lete aj tak v najkrajšej spálni
tisíchviezdičkového hotela líhať budete... V jednej svetnici v
radosti všetci žili čo dom koľký veľký bol.
A keď predsa, nuž postav ešte jeden kruh, pre svoje dieťa, daj mu ho k maniu, uvidíš, ako ťa má rado. (pre milú iný kruh
stavať...hm, nájdi si inú, bo ty jej milý isto niesi... Smajlík).
A tak koľko
členov, toľko kruhov možné je, nie však potrebné.
A kúpeľňa? No, ako kedeysi, veď na to prídeš i sám. 1. potreba mytia výrazne
klesne, lebo tvoje telobude nové, dobrou stravou z tvojej zeme s
láskou pestovanou živené, i dobrým vzduchom z tvojich jabloní, i
pokojným životom stane sa, že pot tvoj bez pachu, štipľavosti či
kyslosti, ba čo viac, voňať bude tvojej milej i tebe. To sa i mne
tak stalo. I nohy mi úplne smrdieť prestali a ponožky až keď pot
sať prestanú mením, niekedy aj po dvoch týždňoch, a to kožou
topánky voňajú...A ty sám zbadáš, že špina je vec mysle
(pohľadu), nie kože...
Býval som v dome, kde šestoro spŕch bolo, no akosi samo prišlo:vyšiel som z kýblom teplej vody,
na
drevenú mriežku stal, a oblieval sa, len tak bez mydla, pod
hviezdami, čo sa v mraze jagali, horúcu vodu do dna užíval. Potom
lancúchom vyšúchal dosucha a poďho k teplej peci... i nechcelo sa
viac telu do skrine z plexiskla Lebo mi to celé mŕtve a umelé
pripadá oproti Živému a krásnemu. Aj kúpeľ si riadne môžeš
dopriať i vychutnať- vaňu z plechu, čo pod ňou ohňa nakladieš,
keď voda horúca – vymetieš, a čím väčší mráz, tým väčší
špás. Tvoje telpo vie všeličo, čoty nevieš, že vie. Uvidíš!
A raz do týždňa potnú
chyžu
(saunu) sebe i svojim milým dopraj. Ten dom v ktorom bývaš,
pretože nemá plastov a umelín, vykúr ako ti treba, na 60 alebo 80
stupňov, posedíte s priateľmi, chvíľu mlčiac, chvíľu hovor
pradúc. A keď horúco, do vody, snehu, pred dom, pod hviezdy...
vzácne to chvíle pre dušu, škola pre telo... A ak ti vôľa,
večer nad lavór teplej vody kvokneš a čo a ako treba umyješ, a
hanby v tom nnieje, iba špásu. Čo sa ti dnes nemožným zdá,
zajtra môž byť radostným, lebo myseľ jew užb taká, sama sebe
hranice predkladá a iných niet! A koľká radosť, keď ich sama
objaví a za ne nahliadne! Hľa, nový priestor. Nová sloboda!
A ešte jedna vážna potreba, čo potrebou sa i vospol volá. Kadenie a močenie. „-v dome?! To vari ako prasa v
chlieve?!“ -pýtala sa staručká mať svojho syna, čo nový dom
podľa nového zvyku postavil... Nuž tak. Ako v chlieve. Len sme
tomu jednu špeciál komôrku určili, kde len čím skôr preč,
lebo vec to nečistá...- ale itak sa dá. Živo, radostne, dajúc
prírode čo už netreba. Možností veľa.
na rannú vychádzku sa s lopatkou a hrnkom vody vybrať
kríčku v odľahlejšom kúte záhrady svoj poklad odovzdať – nik ta nestupí, lebo krík miesto postráži... a za pár dní ani
vy sami nič nenájdete, zvieratá -malé i veľké- tento dar
bezozbytkku príjmu.Vo vám príjemnom a tichom kúte vašej zeme rýhu vykopte, a ako každé ráno klásť čupiačky budete do nej, hrsť pilín alebo
kyprej zeme na to hodíte aby humus onedlho z toho bol, i pre muchy,
aby tam nesadali... A raz za čas rýľom sprdu rýhu odkopnete a
zem dozadu na výlučky dáte, a tak rýha bude dopredu putovať a
odzadu bohatou trávou zarastať. Možné je humus po čase do
záhrady dať, bo už je taký, čo možno bez nechuti do ruky
vziať.
A tým, čo pre bolesť čupnúť nemôžu, alebo sú ťažkí kým zdraví a ľahkí znova budú – malý stolček s dierou uprostred,
alebo tyčku do zeme zatĺcť aby sa o ňu oprieť mohli.
Vravia ľudia:v zime? Ach! -ale len tí, čo tak nekadia, a latrínu za vzor jediný okrem záchoda majú. Nuž teda nič príjemné na
studenú dosku sadať, stiahnu sa chladoom svaly, i nachladiť sa
ktosi môže. Latrína. je cudzia, nám pre hambu vnútená. 200
rokov nič také nebolo! Ale váš rod beží miliónom rokov...
Tak vyjdeš ráno, hoc je i -10, z domu si teplo nesieš v kožuchu, čižmách, baranici, iba kvokneš so stiahnutými gaťami, ani zadok
netreba spod kožucha vystrkovať, a kým črevo pracuje, ty pozeráš
po statku, čo tam nové, čo sa za noc udialo, a vedome odovzdáš
mu kkúsok zo seba, aby ste jedným boli, on tebe, ty jemu, a to je
všetko v toku života také jednoduché...! Na záver za seba
pozrieš, či si dobre žul a či je farba a tvar akurát...-a po
čase bude, uvidíš, lebo dielo božie je dokonalé, len ho nechaj v
prejave... A vodou, čo si prinesieš, umy čo treba.
Siahnuť TAM rukou?!- vvvraví niekto- nuž siahni. Ako do ucha, úst, veď aj to je tvoje. A dobrý znak že všetko je čisté a vymyté,
na záver si ruku ovoňaj, čo otvor umyla.
A ak ráno prší, v jednej ruke dáždnik, ako hríb hľadíš, čupiac pod ním,-do kraja. Nič nové pod slnkom. Na to všetko si
už z dávna, pradávna spomínam.
Dom môj skoro cez pol miestnosti pódium- či veľkú plochu má, ktorá ako spálňa, oddychovňa slúži, deti sa tu v kožušinách
váľajú, priatelia sediac na vankúši z pohánkových šúp-čaj
pijú, teraz toto čo píšem, tiež len tam. Teplo tu je, lebo je to
nad zemou tak, aby sa dalo na okraj pohodlne sadnúť – to je
výška pokolená, pod tým odkladidsko pre veci v banánových
karbiciach, takže skrine netreba, a poživeň – pohánka, pšeno,
ovos, hrach či fazuľa, na stene visia v ľanových vreckách pekne
na očiach. Tak i riady, a treba ich menej než si myslíte, a na
peci veľkký hrniec plný vody, i voda stále teplá i teplo dlho
drží, a ešte luxus: smaltované vedro s pípkou.
A tak po skvelom jedle misku vylížem, trošku vody ešte z vedra do nej napustím,dvomi prstami umyjem, vodu do hrnca pod pípkou vylejem
a ešte pre zicher raz pod tekúcou vodou opláchnem. A tak i s
väščím hrncom.
A ak sa čosi pripečie- čo sa stáva riedko, ale predsa, - vechťom zo slamy vydrhne sa skvelo možno i popolom alebo octom...aale každá
táto práca môže byť pre vás hrou, čo ešte nového tá myseľ
vymyslí. Ozaj, ako to bolo so saponátmi pred 100 rokmi?
A ešte nad pódiom možno ešte jedno pódium urobiť, alebo ken to horné, kto chce stôl v chyži mať. Ale nie je to nutnosť, iba
vnútenosť. To vedia momgoli i indiáni, indovia, japonci, číňania,
černoši v afrike i eskymáci...len jeden zo šiestich ľudí
používa stoličku, a nám sa zdá, že to celý svet...
Ale tiež:keby mal niekto chmáru vecí a nevedel by sa s nimi rozlúčiť, môže ešte jeden malý kruh postaviť, ako vecnicu,
či cárašnicu
mať. Ale: ľahko sa veci kupujú. No potom ju treba správcovať a
tak každá novou starosťou je, pretože živu svoju mŕtvej veci
dávam miesto živému...ale ak inak zatiaľ neviem...
Tiež na pranieten veľhrniec z pece užívam, ako naše babky, popol- z buka
najlepší vraj- do pláteného vrecka zašijem a varím spolu s
prádlom, pol dňa, semtam miešajúc. A je to dobrá príprava chyže
na saunu. Potom prádlo 3x v čistej vode vyplácham.
Ale prádla málo, lebo 1 košeľa na sviatok a do metrixu, jedna na tuhú robotu a jedna na chvíle pokoja. Tak isto s gaťami.
Na vašej zemi všetko čisté je. Hlina i prach, živica i popol, konský trus je vlastne zomletou trávou, a humus vonia blaho-bytom.
A spávam v kožušinách čo tkané sú ako koberce a tie len raz za čas vyklepem... To všetko píšem nie preto že tak každý má
byť, ale preto, že sa to tak dá, v šťastí a plnosti, a všetko
čo je naviac, ozaj naviac je. A tak bohatý som nemajúc veľa
peňazí, lebo viac mám než mi treba, i s málom vystačím. -A v
tom je sloboda – i veľa mať.
Neviem čo ešte nutne vedieť treba a nespomenuk som, nuž ak ty vieš, pýtaj sa, odpoviem, ak viem.