Takže konečne mám chvilku nečo popísať.Tento web mi ukázala dcéra so slovami:aha tu sa píše o tom čo my už dávno robíme,mrkni sa na to.Tak som si to tu prešiel a myslím že sú tu témy ku ktorým by som mohol čo to povedať.Takže najprv k spomínanému "jedlému lesu".Asi pred 25 rokmi som kúpil na dedine blízo mesta Trnava starší rodinný dom za účelom zriadenia dielní.Za domom bola aj záhrada.Malá,asi 500 metrov štvorcových,taká starosvetská-samý plôtiki,kurník,zopár stromov,kríkov.Počas prác na dome sa z nej stala úplná džungľa,slúžila len ako skladisko rôznych vecí a materiálu.Po skončení prác ale vznikol problém čo s ňou urobiť?To bolo v roku 1990.Napadlo ma že by nebolo od veci si počas práce odskočiť pár metrov za dieľňu na nejaké občerstvenie v podobe čerstvého ovocia či len tak na pár minút zrelaxovať.Netušil som v tej dobe nič o Holmgrenivi ani Holzerovi,myslím že ani o internete,tak som si urobil nasledovný plán.Taký svoj.Začal som tým že som záhradu vyčistil,trocha zrovnal(ale žiadne splanírovanie podľa vodováhy) a vyhodil všetko čo tam rástlo.Zväčša rôzne napadnuté a prestárle stromy a kríky.A potom som začal uvažovať ako na to aby ma záhrada v budúcnosti stála čo najmenej času pri maximálnom úžitku.Úžitku ani nie tak čo do množstva ovocia či zeleniny,ale aby bola možnosť permanentne od skorej jari do neskorej jesene až zimy,si na niečom pomaškrťiť,chvíľku si posedieť v tieni,cez víkend relaxovať.
Úvaha číslo 1 bola:každá vec ktorú sem vysadím musí prinášať nejaký úžitok,lebo priestor je omedzený.Ale pod tým úžitkom som nemyslel len jedlo ale aj trebárs estetiku.Napríklad taký orgován-jesť sa to nedá ale krásne to kvitne a vonia-čiže ideálne miesto pre záhradnú lavičku.Alebo baza čierna-tá zasa spoľahlivo a rýchlo ukryje každé miesto ktoré má zostať očiam skryté,navyše je liečivka ktorú často používame a plody zostávajú pre vtáky na zimu atď.
Úvaha č.2:pokiaľ možno minimum alebo žiadna chémia,do čoho rátam aj umelé hnojivá.Tým pádom mi bolo jasné že budú ubúdať živiny z pôdy a bude ich treba dopĺnať.Vyriešil som to pomerne veľkým kompostoviskom.Čokoľvek čo záhrada vyprodukuje a nezužitkujeme to skončí v komposte a časom ide naspäť do pôdy aj s"pridanou hodnotou".Veci ktoré z rôznych príčin nemožno kompostovať idú do 200 l barelu upraveného na spaľovňu.Tu preschnú,raz za čas sa spália a popol ide do kompostu.Lístie zo stromov spadnuté v jeseni ostáva na zemi až do jari,na jar sa pohrabe a ide takisto do kompostu.
Úvaha č.3:ked už žiadna chémia ako ochrániť záhradu pred škodcami?Záver-v strede záhrady musí byť jazierko,to priláka vtáky a dravý hmyz.Ale žiadna kravina z hypermarketu s vodotryskom a nárokmi na energiu,v podstate čokoľvek asi 1 x 1 metra veľké a hlboké cca 10-15cm.Vložiť pár kameňov aby sa vtáky mohli pohodlne napiť a kúpať.Voda sa mení podľa potreby-jednoducho to vyšpliechate čerstvou vodou.K tomu zopár vtáčich búdok.Toto fungovalo okamžite a skvele.V barele-spaľovni skončia aj všetci škodci.Kedže som v záhrade denne,stále ju pozorujem.Čokoľvek podozrivé sa objaví(a to najmä v prvých rokoch)-zvinutý list,uschnutý konárik,klbko húseníc,poškodené ovocia-skončí bez milosti v spaľovni.Trebárs marhule takto vyliečite zo spály molíniovej aj bez postrekov.Síce prvé 3 roky vyzerali ako po chemoterapii kombinovanej s amputáciami,ale odvtedy je po probléme.
A teraz späť k tomu čo tu a na iných fórach nazývaťe"jedlý les".To čo sa tu pod tým myslí my nazývame už 20 rokov svojím vlastným názvom"riadená džungľa".Les je pre mňa i moju dcéru predsa len niečo iné,skoro posvátne ale hlavne značne málo jedlé.Aspom pre ľudí.To čo máme my sa určiťe podobá viac džungli,vrátane všemožne poprepletaných rastlín a aj ich skladby.Ale pre účely tohto príspevku používať termín jedlý les.
Môj výber rastlín do jedlého lesa.
Najprv som si položil otázku-čo je úplne prvé zrelé ovocie?Jasne že čerešňa rýchlica.U nás sa jej hovorí májovka.Tu na západnom slovensku dozrieva už začiatkom mája a plody vydržia do konca mesiaca.Tým bol vyriešený dominantný strom.V strede záhrady,hned vedľa jazierka.Ďaľšie stromy nasledovali-vždy jeden,maximálne dva kusy jedného druhu.Podľa možnosti staré rezistentné miestne odrody-napríklad dve vinohradnícke broskyne,dve marhule ananásky,dve ringlóty biela a modrá,dve slivky,jabloň,jesenná a zimná hruška.Môj miláčik-Trnavská moruša,tá ma potrápila.A viniče-nezničiťeľný voňavý biely kaliforňák,iné rôzne rezistentné veľkoplodé odrody.Orech a liesky-vitamíny aj na zimu.Ruža šípová pre krásne kvety,vôňu a šípky na čaj na zimu.Agát pre včely a vôňu.Všade možne kde je voľné maliny Hymbery.Popri plote černice,ale divé donesené z lesamajú plody až do neskorej jesene.Samozrejme čierna a červená ríbezla.Nakoniec meter široký pás zeleniny asi tak 25 metrov dlhý-tam chery rajčinky všetkých druhov a farieb stálerodiace jahody,rúžičkový kel na zimu,zopár paprík,hrášo,bôb.Toto celé čiastočne kôli susedovi aby mal pocit obrobenej záhrady z našej strany.
Výsledok-od cca 10.5.každý den do prvých mrazov táto záhrada dá minimálne misku ovocia.Schválne nepíšem že či 10 deka alebo kilogram.Nikdy som nemal potrebu to vážiť,to nie je účelom,hoci by to po spriemerovaní bolo asi zaujímavé číslo.O tom to nie je.Čerešní je na rozdávanie,jahôd len na pochutenie.Marhule tento rok úplne nezvládnuťeľné,hrozno tiež ide tuším na rekord.Čo sa nezie rôzne spracúvame-od malinového sirupu,zaváranín ,cez sušné skorovšetko cez víno až po slivovicu a marhulovicu.Takto to funguje už 20 rokov.Žiadne hnojenie okrem spomínaného kompostu s slepačieho trusu od našich sliepok.Takmer žiadna chémia.To takmer preto že veľmi výnimočne sa objaví nejaká kalamita ako napríklad invázia spriadača amerického asi pred 5 rokmi.Vtáci to nežrali,škody by boli obrovské tak som musel zasiahnuť.Ale taký vinič som nestriekal nikdy a z úrod sú na nervy všetci okolitý chemický vinári.
Tak zatiaľ toľko,ono je toho za tie roky strašne veľa,napríklad som vypozoroval ktoré rastlinky sa nemajú radi a ktoré sa naopak úplne milujú,tak ich nechávam robiť si čo chcú a ony sa mi odvdačujú dobrou kondíciou a urodnosťou.Riadenie tejto mojej džungle spočíva vo veľmi občasnom reze naozaj nevhodne(myslím tým smer)rastúcich alebo suchých konárov,v udržiavaní čerešne v rozumnej veľkosti ktorú ešte dokážeme prekryť sieťou proti náletom škorcov(tiež majú radi prvé ovocia)a jarnom strihaní(no skôr tvarovaní)viničov.Dva-tri krát do roka sa musí pokosiť-ale už len ručne kosou-nerád kazím krtkom ich krtince,za jeden zrovnaný spravia tri daľšie a asi im vdačím zazdravé stromy odspodu.Potom ak je sucho hodne polievam,aj stromy.Podľa toho ktorý má koľko ovocia dostane vody.Zasa-žiadne plytvanie či strata času a vody s nejakým veľkoplošným polievaním.
A posledná vec.Čosi čo by som nazval akousi prírodnou rovnováhou-ked už takmer netreba zasahovať-nastalo až niekedy medzi 10 až 15 rokom.Nezáleží ani tak na skladbe rastlín ale na spúste najrôznejších živých obyvyteľov záhrady ktorí prídu až ked zaregistrujú vhodné a relatívne čisté prostredie a už si tak nejak sami udržujú rovnováhu.
No viac som to zjednodušiť(skrátiť) nedokázal,ale hádam to niekomu pomôže nájsť inšpiráciu či nejaké odpovede,hlavne sa netreba báť experimentovať a mať značnú trpezlivosť.
