Na permakultúre sa mi najviac páči, že nie je vidieť. Preto, ak chce niekto vidieť permakultúrnu záhradu, musí získať predovšetkým nový pohľad na svet a celú problematiku. Z tohto pohľadu permakultúrna záhrada neexistuje a teda sa ani nedá vidieť. Existuje iba v mysli a preto je treba najskôr si ju tam vytvoriť, individuálne, každý sám u seba. Takto vytvorená permakultúrna záhrada ctí permakultúrnu etiku, vychádza z permakultúrnych princípov a používa permakultúrne prvky. Jediné, čo sa dá v reálnej záhrade vidieť, sú práve tie prvky, no tie samy o sebe nič nehovoria a teda nič neznamenajú, alebo znamenajú len veľmi, veľmi, veľmi málo z toho všetkého. To gro, to podstatné vidieť nie je. Permakutlúra je z tých vecí, pre ktoré môžete prejsť svet krížom-krážom a nakoniec zistíte, že ste nikam chodiť nemuseli. Isteže vidieť sa dá vo svete spústa nádherných vecí, ale to, čo chceme, máme obyčajne priamo pod nosom. Takže moje nabídka takováto: Vtlučte si permakulturu do hlavy a pak se dívejte kolem sebe a konejte v jejím duchu. To je vše. Víc nemůžete udělat, ani pro permakulturu, ani pro sebe. A když chcete něco videt, najděte si na to jinej důvod.